Základná a materská škola sídlila v dome č. 22 na levočskom námestí. Historický výskum domov nachádzajúcich sa v Levoči však naráža na niekoľko problémov. Základným problémom je, že Levoča nemala do roku 1890 domy číslované podľa ulíc, ale len priebežne, pričom sa však čísla domov často menili. V staršom období sa súpisy mestských daní nerobili ani podľa týchto čísel, ale podľa dvanástin rozložených plošne. Pri tom napr. námestie bolo zaradené až do piatich dvanástin, takže domy sa prakticky nedajú presne identifikovať. K ich identifikácii slúži skutočnosť, že od roku 1550 sa zachovali daňové súpisy po desiatich rokoch takmer kompletne cez niekoľko storočí. Pre dobu pred rokom 1550 sú len drobné zmienky o niektorých domoch, pretože v uvedenom roku celý mestský archív zhorel.

Treba predpokladať, že základy domu na levočskom námestí č. 22 siahajú najneskôr do 14. storočia. V tomto období boli na jeho parcele dva domy. Najstarším známym majiteľom uvedeného domu nebol nik menší, ako známy kronikár Konrád Sperfogel, ktorý došiel do Levoče zo Švajčiarska a v správe Levoče zastával významné funkcie. Podľa údajov z jeho kroniky mu v roku 1536 zomrela manželka, ktorá mu zanechala dlh vo výške 600 zlatých, čo bol na vtedajšiu dobu veľmi vysoký obnos. Napriek tomu, že podľa jeho názoru dom nemal vyššiu hodnotu ako 300 zl., podarilo sa mu ho ten istý rok predať tridsiatkárovi Stanislavovi Scharkoffskému za 550 zl. a záväzok, že ho bude do smrti opatrovať a živiť.

skola-teraz

Súčasný stav domu č. 22 na levočskom námestí

Tridsiatkári – vyberači dane zvanej tridsiatok – patrili medzi najbohatších ľudí. Uvedená vysoká cena – hodne prevyšujúca cenu takmer susedného domu Majstra Pavla, dáva tušiť, že dom bol už vtedy postavený v takej rozlohe ako dnes, teda na parcelách pôvodných dvoch domov. Dom, ktorý patril v rokoch 1542 – 1559 jeho vdove (uvádza sa ako Stenczel Dreissigerin), v roku 1559 získal dedičstvom Ján Ruday. Vlastnil ho do roku 1570. Po ňom ho získal  zlatník Hans Richter. Ten a jeho vdova Žofia ho vlastnili v rokoch 1580 – 1610. V tomto období mal dom 2 veľké izby a maštaľ pre 4 kone. Na vtedajšie pomery v Levoči to bol veľký dom.

V rokoch 1620 – 1650 ho vlastnil Krištof a po ňom Augustín Fuchs. V roku 1660 bol už jeho majiteľom Hyob Zabler, ktorý bol v roku 1662 zvolený za levočského evanjelického farára. Po jeho predčasnej smrti na mor v roku 1664 ostala majiteľkou domu jeho vdova (až do roku 1670). Dom predala Johannovi Spilenbergerovi, ktorý dal v roku 1677 jeho zadnú časť dobudovať alebo prebudovať, ako o tom svedčí nápis na jeho zadnom portáli. Spillenbergerovci boli známa lekárska a lekárnická rodina.

internat-nadvorie

Nádvorie domu č. 22

Od roku 1700 do 1762 bola majiteľom domu rodina Wachsmann (Samuel, po ňom Žigmund), z nej Samuel bol najvýznamnejším levočským kupcom svojej doby. Ďalším majiteľom bol Krištof Ellhardt, ktorý dal v roku 1776 prebudovať jeho prednú časť. Jeho vdova vlastnila dom ešte v rokoch 1825/26. V 40. a 50. rokoch bola majiteľkou domu šľachtičná Johanna v. Schmidt. Od nej ho získal Viktor Kováč. Po ňom je pomenovaná tzv. Kováčova vila. Jeho dedičia ho v roku 1887 predali Evanjelickej cirkevnej obci a. v. v Levoči  za 19.000 zl.

Gustav Herrmann, známy levočský dobrodinec a podporovateľ evanjelickej cirkvi, na kúpu tohto domu prispel pôvodne len sumou 100 zl., ale v roku 1894, kedy si pripomínal 50. výročie svojho pobytu v Levoči, jej daroval na tento účel ďalších 20 000 zl., za čo ho cirkevná obec mohla prebudovať na školu.

skolagh

Gustav Herrmann a škola nesúca jeho meno

Po postavení osobitnej budovy pre evanjelický sirotinec (dnešné detské oddelenie nemocnice), do ktorej bola presťahovaná aj škola sa budova stala internátom pre študentov.

Doc. PhDr. Ivan Chalupecký