Nemocnica mohla byť zriadená vďaka daru Gustava Herrmanna, bohatého mešťana, ktorý v r. 1894 venoval evanjelickej cirkvi základinu 200 000 zlatých. Prvá súkromná nemocnica Gustava Herrmanna bola zriadená evanjelickou cirkvou na pozemku odkúpenom od rehole minoritov v r. 1899. Slávnostne bola otvorená 14. októbra 1900. Svojím vybavením bola na vysokej úrovni, preto sa tu už v roku 1902 liečili nielen spišskí, ale i zahraniční pacienti a od roku 1906 mala súkromná nemocnica právo verejnosti.[1]

nemocnica2

Pôvodný objekt nemocnice Gustava Herrmanna

Domov diakonís

Okrem hlavnej budovy nemocnice Gustava Herrmanna bola vedľa nej postavená i menšia budova, slúžiaca ako domov diakonís. V evanjelickej cirkvi a. v. bolo pre osamotenú evanjeličku pomerne málo možností na jej uplatnenie sa. Do päťdesiatych rokov 20. storočia neexistovala možnosť, že by žena zastávala kňazskú funkciu. Do polovice 19. storočia neboli ani zariadenia (napr. kláštory), do ktorých by sa mohli slobodné ženy uchýliť.

„…mnohé inteligentné ženy sa zamestnávali ako učiteľky, vychovávateľky, spoločníčky dám či ošetrovateľky, pracovali ako gazdiné na evanjelických farách, kde sa často stávali doživotne členkami domácnosti.“  Štefan Holčík, slovenský historik

V napoleonských vojnách zahynulo obrovské množstvo mužov. V Nemecku tak vznikla situácia, kedy sa v spoločnosti nachádzalo množstvo slobodných žien bez možnosti vydať sa. Evanjelický farár Theodor Fliedner preto založil v dedinke Kaiserswerth útulok. Tu sa slobodné evanjeličky venovali opatere chorých ľudí a detí, najmä sirôt. Roku 1836 založil „Inštitút pre vzdelávanie evanjelických ošetrovateliek“, ktoré sa neskôr stali známymi pod menom diakonisy. Ich jednoduché oblečenie pripomínalo odev bohabojných meštianskych žien na začiatku 16. storočia, kedy žil i reformátor Martin Luther. Poslaním diakonís sa stala pomoc blížnym, opatera chorých, starých ľudí a opustených sirôt. Diakonisy neboli viazané večným sľubom ako katolícka mníška. Kedykoľvek mohli ústav opustiť a vydať sa. Hnutie sa rýchlo rozšírilo po celom nemeckom území a preniklo aj do častí, ktoré boli kolonizované Nemcami – teda aj do Levoče.[2]

diakonisa2

Diakonisa pri práci s deťmi

Chirurgický pavilón

Budova prvej nemocnice Gustava Herrmanna a budova, v ktorej bývali diakonisy boli v roku 1915 prepojené novostavbou. Dnešný chirurgický pavilón, dominantný a najväčší objekt nemocnice situovaný severne od hlavnej prístupovej cesty do areálu, je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 3058/2). Pozostáva z: „3-podlažnej budovy nemocnice s operačnou sálou, ordináciou, kuchyňou a i., z menšej budovy pre infekčné choroby a z obytného objektu pre ošetrujúci personál. Autorom projektu a realizátorom stavby v r. 1899-1900 bol levočský architekt Anton Müller.“[3]

nemocnica-chirurgia

Súčasná podoba chirurgického pavilónu

 

Viac fotografií z priestorov nemocnice nájdete vo fotogalérii.


[1] KLINGOVÁ, A. – KLING, P. Veľké malé pamätihodnosti II., 2011, s. 10-11.

[2] HOLČÍK, Š. 2014. Ústav diakonís, evanjelická nemocnica. In Bratislavské noviny.sk. [online]. Dostupné na internete: <http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/bratislava-kedysi/ustav-diakonis-evanjelicka-nemocnica.html?page_id=326976>.

[3] KLINGOVÁ, A. – KLING, P. Veľké malé pamätihodnosti II., 2011, s. 18.