Dejiny spišského školstva idú až do 13. storočia, keď už existovala v neďalekej Spišskej Kapitule kapitulská škola, ktorú určite navštevovali aj Levočania. Nemožno pochybovať o tom, že aj v samotnej Levoči už v 14. storočí bola škola, z ktorej sa vyvinula v 15. storočí škola vyššieho typu, stredná škola. Ako taká sa tu spomína už v roku 1417. O jej vysokej úrovni svedčí okrem iného aj skutočnosť, že v rokoch 1418 – 1542 študovalo na krakovskej univerzite až 120 študentov z Levoče. Okrem toho viacerí študovali aj vo Viedni (napr. Ján Henckel) alebo na iných univerzitách najmä v Nemecku. Bola to tzv. vyššia latinská škola. O tom, na akej úrovni bola začiatkom 16. storočia svedčí, že v rokoch 1520 – 1521 bol jej rektorom Angličan Leonard Coxe, známy už vtedy ako „poeta laureatus“ (lat. korunovaný básnik), ktorý študoval na univerzitách v Cambridge, Paríži, Tübingene, Wittenbergu a Krakove. Odtiaľ prišiel do Levoče. Z Levoče odišiel spolu s farárom Dr. Jánom Henckelom do Košíc a odtiaľ sa vrátil do Krakova a neskôr do Anglicka.

Evanjelické lýceum sa sformovalo zo školy, ktorej napredovaniu poslúžil prechod Levoče na reformáciu v roku 1544. Evanjelici totiž školstvo podporovali najmä z toho dôvodu, aby ľudia mohli aj sami čítať Bibliu. Táto škola bola pôvodne zriadená v budove, kde dnes sídli mestský úrad.

mestsky-urad

Zadná časť budovy mestského úradu, niekdajšia evanjelická škola

Škola, ktorá sa stala evanjelickou, v dôsledku protireformácie v roku 1674 nakrátko zanikla. Roku 1682 mohla pokračovať najmä preto, že na základe Šopronského snemu sa Levoča stala artikulárnym miestom s právom evanjelikov na náboženský život i školstvo. Nová drevená budova bola postavená na evanjelickom cintoríne v roku 1688. V dôsledku školských reforiem Márie Terézie sa od nej oddelili nižšie triedy, z ktorých vznikla ľudová škola a samostatná stredná, spočiatku latinská škola, ktorá sa začiatkom 18. storočia zmenila na päťtriedne lýceum. Lýceum sa presťahovalo v roku 1796 do Hainovho domu na námestí v Levoči. Vyučovala sa tu aj vyššia forma filozofie a teológie.

Najväčší význam pre slovenské národné hnutie na lýceu mal profesor Michal Hlaváček, ktorý tu založil už v roku 1832 Ústav reči a literatúry československej, ako aj Česko-slovenskú spoločnosť slovenských študentov.

Aj pod jeho vplyvom nadobudlo lýceum takú úroveň, že keď bol Ľudovít Štúr v roku 1844 zbavený profesúry v Bratislave, jeho trinásti študenti na protest sa presťahovali práve do Levoče.[1]

Odvolanie Ľudovíta Štúra a odchod jeho študentov do Levoče

Na základe rôznych politických intríg bol Ľudovít Štúr 31. 12. 1843 zbavený funkcie námestníka prof. Juraja Palkoviča na lýceu v Bratislave. Hoci sa na stranu Štúra postavili viacerí profesori, svetskí predstavitelia i členovia evanjelickej cirkvi, najviac pobúrení ostali študenti lýcea. Po odvolaní Štúra z úradu prestalo od 2. januára 1844 lýceum navštevovať vyše 20 študentov. Svoje štúdium sa rozhodli dokončiť v Levoči.

Samotná rozlúčka Ľ. Štúra s jeho študentami sa konala 4. marca 1844. Zneli na nej vlastenecké piesne či básne a prvý raz sa tu spievala i pieseň Nad Tatrou sa blýska od Janka Matúšku.

Archivárka Spišského archívu v Levoči Agnesa Žifčáková píše: „Študenti sa vydali na cestu na vozoch banskobystrických a zvolenských furmanov do Levoče. Časť z nich prechádzala Považím, časť inou cestou. Cesta po Slovensku sa zmenila na národný pochod. Študenti v mestách a dedinách, na farách a školách rozprávali, čo sa udialo v Bratislave. Do Levoče dorazili v tuhých mrazoch osemnásti: Ľudovít Babilon, Ľudovít Gáber, Ľudovít Augustín Gál, Karol Drahotín Hrenčík, Ľudovít Reuss, Eduard Škultéty, Samuel Štefanovič, Mikuláš Dohnány, Karol Hájiček, Peter Kellner, Ondrej Klimo, Michal Kolpasky, Gustáv Koričánsky, Janko Kráľ, Janko Kučera, Janko Matúška, Daniel Minich a Samuel Štúr. V Levoči ich priateľsky prijali profesori aj študenti. Slávnostné privítanie sa uskutočnilo 19. marca 1844 a nieslo sa v duchu „spojenia dunajsko tatranských Slovákov“, ako to nazvali sami študenti.[2]

V tej dobe navštevovalo levočské lýceum okolo 250 – 300 študentov. Na škole študovali alebo pôsobili mnohí národovci, napríklad Janko Francisci-Rimavský, Samuel Hroboň, Ján Maróthy, Ján Chalúpka, Pavol Dobšinský a mnohí iní. V druhej polovici 40. rokov však študentov ubúda a revolúcia 1848/49 v podstatne znamenala zrušenie pôvodného lýcea. V dôsledku školských reforiem sa v roku 1851 – 1852 premenilo na osemtriedne Vyššie evanjelické gymnázium v Levoči. V roku 1860 požiadala levočská evanjelická cirkevná obec o poštátnenie školy. Vzniklo Štátne evanjelické gymnázium v Levoči, ktoré sa v roku 1869 premenilo na prvú interkonfesionálnu školu v Uhorsku pod názvom Levočská maďarská kráľovská vyššia reálna škola, ktorá začala prvými dvoma triedami a osemročnou sa stala až v roku 1876. V roku 1899 sa pre ňu postavila a dokončila nová budova pred Košickou bránou.[3]

Dnes už lýceum neplní svoju funkciu. Revolúcia 1848/49 v podstate znamenala zrušenie pôvodného lýcea. V jeho budove sídli Slovenské národné múzeum – Spišské múzeum so stálou expozíciou Výtvarná kultúra na Spiši.

Hainov dom

Je pokladaný za jednu z najhodnotnejších budov v Levoči vôbec. Jeho začiatky siahajú do 14. storočia, zárodok dnešnej podoby však dostal v 16. storočí, keď tu býval najbohatší levočský patriciát. Spišský prepošt Ján Horváth prebudoval dom na honosný palác a v roku 1530 dal doň vyhotoviť, pravdepodobne v dielni Majstra Pavla, prekrásny renesančný kamenný portál – najstaršiu datovanú svetskú renesančnú pamiatku v Levoči. Jeho ďalší majiteľ Ladislav Polirer (svokor Majstra Pavla) dal miestnosti vyzdobiť vzácnymi nástennými maľbami.

portal

Miestnosť s renesančným portálom z r. 1530

Ďalšie úpravy pochádzajú z r. 1672, kedy bol majiteľom domu evanjelický farár Ján Serpilius, ktorý r. 1667 dom daroval svojmu zaťovi Gašparovi Hainovi, levočskému kronikárovi. Hain ho po smrti syna Mikuláša poručil evanjelickej cirkevnej obci. Po požiari, ktorý zachvátil dom r. 1752, premiestnili sem evanjelickú školu. V rokoch 1793 – 1796 bol dom prebudovaný na evanjelické lýceum.[4]
Viac fotografií z priestorov bývalého Evanjelického lýcea nájdete vo fotogalérii


[1] CHALUPECKÝ, I. Z dejín stredného školstva a jubilujúceho gymnázia v Levoči. In Gymnázium Janka Francisciho-Rimavského Levoča. [online]. [cit. 2016-07-21]. Dostupné na internete: https://gymjfrle.edupage.org/text15/?subpage=3

[2] ŽIFČÁKOVÁ, A. 2001. Štúrovské študentské stredisko v Levoči. In Korzár. [online]. 2001. [cit. 2016-09-07]. Dostupné na internete: http://korzar.sme.sk/c/4703231/sturovske-studentske-stredisko-v-levoci.html.

[3] CHALUPECKÝ, I. Z dejín stredného školstva a jubilujúceho gymnázia v Levoči. In Gymnázium Janka Francisciho-Rimavského Levoča. [online]. [cit. 2016-07-21]. Dostupné na internete: https://gymjfrle.edupage.org/text15/?subpage=3

[4] PhDr. Astrid Kostelníková