Levočské kostoly v dejinách levočského Evanjelického cirkevného zboru

Myšlienky reformácie, ktorá sa začala v Nemecku v roku 1517 v krátkej dobe prenikli na Spiš a Levoča  sa so všetkými tromi kostolmi (kostol zasvätený svätému Jakubovi, kostol pri Hornej bráne aj kostol v Kláštornej ulici) postupne pridala k reformácii. V dobe protireformácie, ktorá začala v 17. storočí boli evanjelikom tieto kostoly násilne odobrané (r. 1674) a ich farári poslaní do vyhnanstva. Až snem v Šoproni, ktorý sa konal v roku 1681 dovolil evanjelikom postaviť drevený kostol za hradbami mesta. Prvý artikulárny kostol z roku 1688 stál na neskoršom evanjelickom cintoríne a v roku 1709 vyhorel. V roku 1713 ho nahradil druhý drevený kostol.                           

Drevené kostoly

Prvý drevený kostol v Levoči postavili na pozemku záhrady Samuela Breuersa (dnes evanjelický cintorín) v r. 1687 – 1688. Mal pôdorys gréckeho kríža. V r. 1709 vyhorel, preto na jeho mieste postavili druhý drevený kostol (r. 1713). Bol vzorom pre dodnes jestvujúci drevený kostol v Kežmarku.

Z obdobia druhého artikulárneho kostola dodnes stojí na cintoríne brána, ktorá viedla k hrobkám. Postavená bola v r. 1722. Na jej priečelí sú vyznačené roky 1713 – 1837, ktoré datujú existenciu druhého dreveného kostola. V roku 1837 bol druhý drevený kostol zbúraný a nahradil ho  evanjelický kostol na námestí.

dreveny-kostol

Kresba zachytávajúca druhý drevený kostol

Obdobie po vydaní Tolerančného patentu

Po tolerančnom patente cisára Jozefa II. z roku 1781 si mohli evanjelici stavať kostoly už aj v centre mesta. Slovenskí evanjelici sa s veľkým nadšením pustili do stavania kostolov. Za dvadsať rokov po tolerančnom patente postavili na slovenskom území stotridsať kostolov.

V roku 1813 v štvrtú nedeľu po Trojici, po slávnostných službách Božích, ktoré sa konali pri príležitosti stého výročia postavenia druhého dreveného kostola, začali levočskí evanjelici uvažovať o stavbe nového kostola v centre mesta. Reč rektora školy Martina Liedemanna o dejinách cirkevného zboru a dreveného kostola vzbudila veľkú túžbu po novom dôstojnom chráme v meste. Preto v roku 1816 podnikli prvé kroky k tomu, aby sa mohla začať stavba nového kostola. Proti stavbe kostola v meste sa však zdvihla nebezpečná vlna námietok a protestných hlasov. Nastali ťažkosti – bolo treba znovu a znovu žiadať o povolenie stavby kostola v meste. Napokon predsa len pomohla kráľovská rezolúcia, ktorá vyzvala mestský magistrát, aby mesto poskytlo evanjelikom miesto pre stavbu kostola.

5. júla 1823 bol zakúpený stavebný pozemok. Vzápätí sa na stavenisko začali dovážať kamene a stavebný materiál. 30. júl už poskytoval veľkolepý pohľad na zbožnú zanietenosť Levočanov v tom najkrajšom svetle. Mešťania, muži, ženy, mládež, páni a dámy, synovia a dcéry zo vznešených rodín začali klásť základy nového kostola.

Mnohí odpracovali na stavbe kostola veľa hodín bez nároku na odmenu alebo zaobstarali za seba náhradu na vlastné trovy. Iní poskytovali zdarma povozy.

V roku 1825 zavítal do cirkevného zboru v Levoči evanjelický superintendent[1] Pavol Jozeffy. Pri tejto príležitosti posvätil základný kameň pod pilier, na ktorom mala byť postavená kazateľnica.

Čoskoro sa však na levočských evanjelikov nakopilo množstvo problémov. Pri vleklej stavbe v netradičnom štýle nastali veľké finančné problémy. Staviteľ sa dostal do sporu s vedúcim stavby a odstúpil. Stavba kostola, ktorá bola plánovaná na 56 600 zlatých sa vyšplhala na 88 000 zlatých.

Levočania však v týchto ťažkostiach neostali osamotení. V prospech stavby kostola sa konali zbierky nielen v jednom domácom dištrikte, ale aj v ďalších dištriktoch v Uhorsku, dokonca aj v Sedmohradsku. Bokom neostal ani nemecký spolok Gustava Adolfa. Biblická spoločnosť, ktorá v Levoči tlačila veľké náklady Biblií, venovala výťažok z nich levočským evanjelikom.

Posvätenie kostola

Ešte pred posviackou kostola si tu Levočania pozvali kantora z Nemecka. Lyceálny profesor a slovenský evanjelický farár v Levoči Michal Hlaváček sa obrátil na riaditeľa učiteľského seminára Otta Traugotta v Drážďanoch s prosbou, aby mu poradil vhodného kantora – učiteľa. Riaditeľ seminára mu odporúčal svojho žiaka Wilhelma Wagnera, ktorý bol v rokoch 1836-37 najlepším žiakom na škole. 13. júna prišiel Wagner do Levoče. Šesť týždňov pred posviackou kostola ešte kantoroval v druhom drevenom kostole na terajšom evanjelickom cintoríne.

organ-barok

Barokový organ zachovaný z prvého dreveného kostola (koniec 17. st.)

Wagner bol výborným klaviristom, organistom, dirigentom i komponistom. 48 rokov bol v službách cirkevného zboru ako kantor, učiteľ spevu, dirigent spevokolov, pre ktoré komponoval príležitostné skladby. Prednášal hudbu budúcim evanjelickým farárom. Bol vedúcou osobnosťou hudobného života v Levoči v druhej polovici 19. storočia.

Wagnerovi, ktorý do svojho 22. roku života ani len nevedel o existencii Levoče, prirástlo mesto tak k srdcu, že sa mu stalo druhým domovom.

17. september 1837 je v dejinách levočského cirkevného zboru vzácnym dátumom. V túto nedeľu v preplnenom chráme, za účasti generálneho dozorcu cirkvi Alexandra Prónaya, vykonal biskup Pavol Jozeffy posviacku novopostaveného chrámu. Biskup vo svojom slávnostnom príhovore poukázal na to, aké mnohé ťažkosti museli prekonávať levočskí evanjelici pri jeho stavbe a ako sa vždy našli spôsoby na ich prekonanie. Do rámca týchto snáh spadá i aktivita Andreja Probstnera ml., ktorý s ďalšími nadšencami vytvoril divadelný krúžok a z peňažných prostriedkov z divadelných predstavení zakúpili jedinečný oltárny obraz Ježiša zachraňujúceho topiaceho sa Petra od maliara Jozefa Czauczika.

V roku 1837 bol teda dokončený v centre mesta veľkolepý priestranný kostol – dominanta mesta. Kruhová stavba s krížovým pôdorysom, ktorá je postavená v klasicistickom štýle. Evanjelický kostol v Levoči je postavený podľa projektu staviteľa Antona Povolného, ktorý zomrel v roku 1831. Stavbu dokončil župný inžinier Ján Fabritzy.

kostol

Evanjelický kostol na pohľadnici z 20. storočia

Interiér kostola

V evanjelickom kostole na námestí z roku 1837 sa nachádza niekoľko artefaktov zachovaných z oboch drevených kostolov. Vzácny barokový manuálny organ z konca 17. storočia pochádza z prvého kostola a je umiestnený na východnom chóre kostola.  Z druhého artikulárneho kostola z roku 1713 sa v kostole o. i. nachádza: oltárny barokový kríž Jána Lercha nad vchodom do sakristie, naproti na západnom chóre železný kríž zo strechy druhého dreveného kostola s hebrejským nápisom „Jahve“ a rokom 1713, za oltárom 13 obrazov Ježiša a apoštolov. Pred oltárom, naproti drevenej kazateľnici, sa nachádza medená krstiteľnica z roku 1714. Na pravej strane po vchode do kostola je na lavici umiestnená pokladnička s nápisom „Für die Armen“ – pre chudobných. Významné sú i dva obrazy, Vzkriesenie Lazara a Obetovanie Izáka a ďalšie súčasti, ktoré sú uložené na východnom chóre kostola.

Nakoľko už starý barokový organ nespĺňal požiadavky cirkevného zboru, od rakúskej firmy staviteľov organov Rieger sa v tridsiatych rokoch 20. storočia zakúpil nový hlavný  organ. Nachádza sa nad vchodom do kostola.

Na stĺpe nad krstiteľnicou sa nachádza pamätná tabuľa venovaná všetkým vojakom Levočskej evanjelickej cirkvi, ktorí padli v I. svetovej vojne. Táto tabuľa bola slávnostne inštalovaná roku 1937. Po II. svetovej vojne na príkaz vtedajšej moci musela byť zahalená čiernou látkou, pretože nebolo „žiadúce“ tieto mená vnímať v úcte. Na stene sú viditeľné stopy po klincoch.

Luster pochádza z 19. storočia a je vyrobený z tepaného kovu. Bol zakúpený z finančného daru od bratského evanjelického zboru z Berlína a drobných darov domácich cirkevníkov. Má výšku 250 cm a priemer cca 170 cm.

Nakoniec, ale nie v poslednom rade, unikátna reformačná knižnica, možno jediná, rozhodne však jedna z mála reformačných knižníc evanjelickej cirkvi na Slovensku.[2]

interier

Pohľad do interiéru kostola

K architektúre kostola

Evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1825 – 1837 v klasicistickom štýle podľa návrhu architekta Antonína Povolného. Jeho pôdorys má tvar rovnoramenného gréckeho kríža a zaberá plochu 1376 m2. Stojí na pôvodne staršom objekte, po ktorom ostal pod kostolom zachovaný pozdĺžny suterén. Ten je však dlhodobo nevyužívaný. V strede kupoly kostol dosahuje výšku 32 metrov. Čelná fasáda s hlavným vstupom má ozdobné kanelované pilastre s profilovanými kamennými pätkami a hlavicami. Aj bohato profilovaná podstrešná rímsa je na fasádach okolo hlavného vstupu zdobenejšia.

Okrem hlavného vstupu vedú do kostola ešte ďalšie tri, na každej strane objektu sa teda nachádza jeden vstup. Obvodové murivá kostola sú extrémnej hrúbky 1,9 až 2 metre, kvalitne a husto vymurované. Podlaha kostola je z veľkorozmerných kamenných dosiek, buď štvorcových (formát 625 x 625 mm) alebo obdĺžnikových. Kamenná dlažba sa nachádza len mimo plochy drevených lavíc. Lavice boli uložené do zeminy.[3]

Kostol bol v rokoch 1892 – 1894 nákladom 11 125 zlatých prestavaný levočským architektom Antonom Müllerom podľa návrhu architekta Teodora Quentina.

Ďalšie zaujímavosti:

  • Hlavný štvorcový priestor je klenutý nevšednou kupolou, ktorú nesú štyri mohutné piliere. Počas výstavby kostola sa jeden z pilierov zrútil, a tak vznikla báseň „Óda o zrouceném sloupě v chrámě.“ Napísal ju neznámy slovenský študent evanjelického lýcea.
  • Veľký oltárny obraz Kristus kráčajúci po mori od známeho levočského maliara Jozefa Czaczika je zrkadlovou kópiou drážďanského obrazu G. H. Richtera.
  • V kostole sa nachádza 1 500 miest na sedenie. Na laviciach sú dodnes viditeľné štítky s menovkami rodín, ktoré v nich pôvodne sedávali. Počet lavíc je dnes znížený, a to kvôli reformačnej knižnici, ktorá je umiestnená na západnom chóre.
  • Až do konca II. svetovej vojny bol levočský cirkevný zbor trojjazyčný, čomu sa prispôsobili aj Bohoslužby. Ešte po I. svetovej vojne odišli naši cirkevníci maďarskej národnosti, po II. svetovej vojne nemeckej národnosti. Z celého cirkevného zboru zostalo len torzo.
  • Kostolu hrozilo, že bude kinom, vzácnu knižnicu viackrát chceli zobrať do hlavných miest alebo do Národnej knižnice v Martine.[4]


Viac fotografií z exteriréru i interiéru kostola nájdete vo fotogalérii.


[1] býv. evanjelický cirkevný hodnostár stojaci na čele distriktu, superintendencie, terajší biskup

[2] Upravené podľa textu Mgr. Jána Havíru

[3] Sprievodná správa ku projektu „Sanácia zavlhnutých murív“ Evanjelického kostola v Levoči. Vypracovala Ing. M. Pichová, 2013.

[4] PhDr. Astrid Kostelníková