Samotný meštiansky dom bezprostredne predtým, než sa stal farou, patril Samuelovi Sztupkayovi, levočskému mešťanovi. Ten v ňom už v r. 1801 prichýlil školu a byt pre učiteľa Jána Samuela Hausera. V r. 1808 venoval tento dom evanjelickej cirkevnej obci na byt pre farára.

Koncom 19. stor. bola fara v zlom stave. Nevyhovovalo ani jej zariadenie, ani dispozícia. Projektu obnovy a modernizácie sa ujal architekt Anton Müller, ktorý v r. 1902 vypracoval projekt na prestavbu domu. Na prvom poschodí naplánoval byt pre farára, na prízemí byty pre kaplána a správcu.[1]

Nákres z projektu Antona Müllera, pohľad z Vysokej ulice

Realizáciou projektu vznikla i zasadacia sála, kde bola uložená historická knižnica. Knižnicu neskôr presunuli na bočný chór v kostole a do miestnosti bola prenesená časť vnútorného vybavenia bývalého evanjelického kostola z Dvoriec. Fília Dvorce cirkevno-právne spadala pod zbor v Levoči. Dnes miestnosť slúži ako  bohoslužobný priestor, modlitebňa.

Dvorce

Bývalá samostatná obec Dvorce (nem. Burgerhof) sa nachádzala asi 15 km od Levoče. Po nútenom presídlení jej obyvateľov v r. 1952 sa stala súčasťou vojenského obvodu Javorina, čím úplne zanikla. Jej počiatky však siahajú až do r. 1317, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou potvrdil spišským Sasom ich staré výsady, a to za poskytnutú pomoc v boji proti Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a jeho spojencom Omodejovcom v bitke pri Rozhanovciach roku 1312. V listine sa Dvorce spomínajú ako dedina Fridricha (Villa Frederici) a spolu s Dlhými Strážami, Uložou, Vlkovcami a Durstom boli už v tom čase poddanskými osadami Levoče.

Dvorce sa ako obec vyvinuli z pôvodného majera Levoče. Od tohto pochádza aj názov obce (dvor, dvorec, t.j. majer). Ako majetok Levoče obec často padla do rúk jej nepriateľov. Mesto bolo obohnané múrmi a baštami, preto sa stalo takmer nedobytné, a tak nepriateľ vyplienil jej nechránené poddanské dediny. Napr. roku 1532 vojsko Kežmarčanov dočista vyplienilo okrem iných obcí aj Dvorce. Ich obyvateľom pobralo všetok dobytok, mužov, ženy a deti povyzliekalo donaha.

Bývalý evanjelický kostol Dvorce

Obyvatelia obce boli najmä roľníkmi a pastiermi, ale i drevorubači. Dvorce sa radili k stredne veľkým spišským obciam. Roku 1787 v 37 domoch tu žilo 263 obyvateľov a roku 1828 v 50 domoch 372 ľudí. Roku 1940 v obci evidovali vyše 460 obyvateľov, z nich väčšina (334) bola rímskokatolíckeho vierovyznania.[2] Napriek tejto skutočnosti tu však fungoval i Evanjelický cirkevný zbor, ktorý cirkevno-právne spadal pod zbor v Levoči. Mali vlastný kostol i drevenú školu.

 

Viac fotografií z priestorov fary i z obce Dvorce nájdete vo fotogalérii.


[1] OLEJNÍK, V. Výskum archívnych prameňov k stavebnému vývoju fary Evanjelickej a. v. cirkvi v Levoči – Vysoká ul. Č. 1. In  Pamiatkový výskum architektonicko-historický a umlecko-historický, 2013, s. 197.

[2] Zaniknuté sídla. In Objav Levočské vrchy. Dostupné na internete: <http://levocskevrchy.weebly.com/zaniknuteacute-siacutedla.html>