Mimoriadne zaujímavý, aj keď rozsahom nie veľký evanjelický cintorín v Levoči vznikol okolo dreveného kostola začiatkom 18. storočia. Prvý drevený artikulárny kostol si levočskí evanjelici postavili na pozemku záhrady Samuela Breuersa rokoch 1687 – 1688. Mal pôdorys gréckeho kríža. V roku 1709 vyhorel, preto na jeho mieste postavili druhý drevený kostol. Vystavaný bol podľa vzoru prvého kostola, avšak za oltár postavili vstupnú bránu, ktorá viedla k hrobkám. Tá je dodnes zachovaným dokladom pôvodného areálu dreveného artikulárneho kostola, čomu nasvedčuje datovanie nad oblúkom 1713 – 1837. Tieto roky označujú ukončenie stavby druhého dreveného kostola a rok poslednej bohoslužby, ktorá sa v ňom konala. V roku 1837 bol druhý drevený kostol zbúraný a nahradil ho veľký evanjelický kostol na námestí.

dreveny-kostol2

Drevený kostol nachádzajúci sa v areáli dnešného evanjelického cintorína

Obidva levočské drevené kostoly boli postavené podľa rovnakej pôdorysnej schémy ako v roku 1717 postavený drevený artikulárny kostol v Kežmarku. V súčasnosti na mieste dvoch po sebe postavených artikulárnych kostolov stojí murovaný kostolík, ktorý dal na vlastné náklady v roku 1895 postaviť Gustav Herrmann. Súčasťou severnej strany je dostavaná krypta Gustava Herrmanna. Staviteľom bol Anton Müller a vysvätený bol 13. októbra 1895. Takýto jednoloďový kostol obdĺžnikového pôdorysu je na Spiši veľmi ojedinelý a zriedkavý.

kostolik

Murovaný kostolík

Vznik evanjelického cintorína

Vznik evanjelického cintorína súvisí so stavbou druhého dreveného kostola, okolo ktorého boli hroby – navštevované na jar a v lete pred začiatkom bohoslužby. Je charakteristický individuálne chápanými pomníkmi umiestnenými v prírodnej záhrade, kde sa prvýkrát v histórii počítalo s návštevami pozostalých. Zrod tejto myšlienky treba hľadať v osvietenstve, ale už i skôr, pretože významná zmena v pamiatke na zosnulých sa odohrala v čase reformácie, keď Martin Luther vyjadril myšlienku, že cintorín má byť tichým miestom určeným k rozjímaniu. Tak sa práve evanjelickým kruhom pripisuje zakladanie cintorínov s cestičkami a voľne, nesymetricky umiestnenými hrobmi. Presne v týchto intenciách bol začiatkom 18. storočia založený aj evanjelický cintorín v Levoči. Od roku 1958 sa na tomto cintoríne už nepochováva. Posledný pohreb sa tu konal 23. mája 1958.

Pre náhrobky levočského evanjelického cintorína je charakteristická typologická rozmanitosť a umelecko-historická hodnota, mnohé z nich sú svojho druhu mimoriadne vzácne a ojedinelé a niektoré z nich ďaleko presahujú lokálny charakter. Z typologického hľadiska sú tu zastúpené obelisky, sarkofágy, stély, početné sú sochárske figurálne a nefigurálne náhrobky s dnes už takmer zabudnutými symbolmi.

V porovnaní s inými náhrobkami na Slovensku, náhrobky cintorína v Levoči predstavujú ojedinelý umeleckohistorický materiál nadregionálnej hodnoty. Nachádza sa tu okolo dvetisíc hrobov. Historický význam a hodnota týchto náhrobkov spočíva v nemalej miere aj v tom, že sú tu pochované mnohé významné osobnosti. Hrobky tu má napríklad rodina Probstnerovcov, ktorá patrila v minulosti medzi najbohatšie rody na Spiši, Ján Fabriczi, ktorý viedol dostavbu veľkého evanjelického kostola na námestí či Christian Pfannschmiedt, evanjelický farár a superintendent, ktorý dal vystavať druhý drevený kostol.[1]

nahrobniky_spolu

Ukážka náhrobkov evanjelického cintorína


Christian Pfanschmiedt

Christian Pfanschmiedt sa v roku 1693 stal v Levoči kaplánom a po smrti farára Efraima Kretschnera koncom roku 1705 bol zvolený za jeho nástupcu. V roku 1704 sa Levoča pridala k povstalcom Františka II. Rákociho. Na základe toho 13. novembra 1706 bol chrám sv. Jakuba rozdelený medzi evanjelikov a katolíkov tak, že jeho predná časť s hlavným oltárom ostala katolíkom, zadná časť s kazateľnicou evanjelikom. Rozdelenie vykonal za evanjelickú cirkevnú obec práve Christian Pfannschmiedt. V zime roku 1709 pri jednom útoku cisárskych vojsk zhorel I. drevený artikulárny kostol. Na Christianovi Pfannschmiedtovi zostala  ťažká úloha – postaviť nový kostol. Podarilo sa mu to až v roku 1713, kedy vystaval presne taký kostol, ako je dodnes zachovaný drevený artikulárny kostol v Kežmarku. Práve kežmarský kostolík z roku 1717 je kópiou dnes už neexistujúceho levočského artikulárneho kostola. Christian Pfannschmiedt si touto činnosťou získal všeobecnú úctu nielen ľudu, ale aj vrchnosti a bol zvolený za superintendenta.[2]

Viac informácií o umeleckohistorických hodnotách náhorbkov Evanjelického cintorína v Levoči sa dočítate v príspevku PhDr. Marty Herucovej z Ústavu dejín umenia SAV. herucova_ev-cintorin-v-levoci_2016

Viac fotografií z areálu cintorína i z murovaného kostola nájdete vo fotogalérii.


[1] Pamiatkový úrad SR – Oblastný reštaurátorský ateliér Levoča. Návrh na reštaurovanie pamiatky. Náhrobník rodiny Schmiedt na evanjelickom cintoríne v Levoči. Levoča, 2013.

[2] PhDr. Astrid Kostelníková