Levočania hlásiaci sa ku reformácii dokazovali svoj vzťah k Pánu Bohu praktickou službou na mieste, kde žili a pôsobili. Viera pre nich nebola súkromnou záležitosťou. Bola činná a „získali si ňou dobré osvedčenie.“ (List Židom 11,2). Pre svoj rast vo viere ako aj rôznu službu blížnemu potrebovali primerané budovy, priestory. Tie približuje táto stránka.

Odovzdávali a zanechali svedectvo životov, ktorých základom bol Kristus – dedičstvo viery, zachránených. Radosť zo spásy ich motivovala ku konkrétnym skutkom.

Dnes žijúca generácia prijíma toto svedectvo v duchovnej i materiálnej podobe. Nie preto, aby sme sa pýšili „cudzím perím“, nie pre obdiv histórie, ale kvôli osobnej zodpovednosti vo viere a s vedomím, že „Boh dáva dedičstvo tým, ktorí majú v bázni Jeho meno.“ (Žalm 61,6).

Na dedičstve viery nemáme žiadnu zásluhu. Sme však vďační za Božiu milosť, ktorá sa prejavovala cez konkrétne osoby – hrdinov viery v Levoči. Preto v bázni pred Pánom Bohom a inšpirovaní vierou predkov, chceme dedičstvo nielen zveľaďovať, ale využiť ho pre správnu kresťanskú službu.

Ďakujeme všetkým, ktorí tam, kde ste, pomáhate napĺňať obsah dedičstva viery.

Ján Matis, evanjelický farár